Kto z nás by nemal rád prázdninové, letné mesiace. Okrem všeobecnej spokojnosti všetkých školopovinných žiakov a študentov, je tu priestor pre dovolenky, výlety a vodné aktivity. S tým sú však spojené presuny dopravnými prostriedkami. Ak ním nie je výlučne bicykel a na väčšiu vzdialenosť využívate auto, alebo autobus, pozrite sa, čo sa deje s interiérom vozidla a telom človeka v ňom sediacom, pri vysokých letných teplotách.

Teplota ako dôkaz

Aj krátka cesta neklimatizovaným autom, alebo autobusom vás doslova uvarí a vyšťaví. Obrazne, aj doslovne. Ako v rúre na pečenie. A toto prirovnanie nie je vôbec náhodné. Z auta, na ktoré priamo svieti slnko sa stáva malý skleník. Cez predné sklo (alebo zadné a bočné) prenikajú lúče dovnútra a ohrievajú často čierne časti interiéru ako volant, riadiaca páka, prístrojová doska, alebo kožené sedadlá. To všetko vie dosiahnuť teplotu viac ako 60°C, pričom volant až 80°C. Únik lúčov von je však zanedbateľný a tak sa teplo vo vnútri kumuluje a rastie. Tento princíp je známy. Čo je však menej známe, je teplotné vyjadrenie nárastu teploty za určitý čas. Už jednoduchým pozorovaním sa dá zistiť, že teplota vo vnútri vozidla s pribúdajúcim časom dramaticky stúpa. Za 10 minút to vo vozidle so zavretými oknami vie byť aj o 10 stupňov. A to pri vonkajšej teplote 27°C. Tabuľka nižšie odhaľuje nárast teploty v čase pri rôznych teplotách okolia.

Nie len, že sa časom teplota zvyšuje, čo je zjavné, ale najväčší nárast prichádza v prvých dvadsiatich minútach. Preto je veľmi nebezpečné nechávať v zavretom vozidle deti, alebo zvieratá, čo i len na krátku dobu. Pri vonkajšej teplote 30° stačí desať minút na to, aby vo vozidle stúpla teplota nad 40°. V oblastí hlavy, teda pod strechou vozidla to je ešte o ďalších niekoľko stupňov naviac.Pre ľudský organizmus, najmä ten detský a starších ľudí , je toto hodnota, ktorá spôsobuje jeho rýchle prehriatie – hypertermiu. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Obe tieto skupiny majú zníženú vnímavosť na smäd a deti majú napriek malému telu relatívne väčší telesný povrch, čo má za následok, že sa viac potia a strácajú viac tekutín ako dospelý človek. To môže viesť ku kolapsu, zlyhaniu orgánov, opuchu mozgu a, samozrejme, až k smrti. Pretože organizmus v prostredí s extrémnou teplotou nemá žiadnu možnosť ochladiť sa.

Chladnejšie vo vnútri? Dá sa. Čiastočne

Parkovať v tieni sa samozrejme javí ako „chladnejšia“ alternatíva, pokiaľ chceme udržať teplotu pod určitou úrovňou.Na pamäti však treba mať to, že teplota vo vozidle stúpa v závislosti na vonkajšej teplote vzduchu. A hodnoty uvedené v tabuľke sú tiež teploty okolia merané v tieni.Existujú tipy, s ktorými ste s možno stretli,pomáhajúce zachovať časti interiéru vozidla v „prijateľnom“ stave.

Najlogickejšie príde parkovať v tieni
Používať slnečné clony, najlepšie reflexné, ktoré lúče odrážajú naspäť
Prekryť látkou prístrojovú dosku, volant a sedačky
Pred jazdou otvoriť všetky dvere aby teplo z auta uniklo
Ak sa už vozidlo hýbe a nie je vybavené klimatizáciou, čiastočne pootvoriť okná. Najúčinnejší spôsob ako vyhnať teplý vzduch von z auta, je pootvoriť len zadné okná, aby ho prúd vzduchu obtekajúci okolo vozidla doslova vytiahol z kabíny

Na základe výsledkov iného testu, nebolo do týchto tipov zahrnuté pootvorenie okien na stojacom vozidle. Odhliadnuc od bezpečnostných dôvodov, tu je zdôvodnenie. V testovacích podmienkach, pri teplote okolia 32°C, čo je v poslednom období bežná letná teplota, boli vedľa seba zaparkované dve biele vozidlá. Na jednom ostali okná zatvorené, pričom na tom druhom ostali pootvorené všetky okná na 4,5 centimetrov širokú medzeru. Absolútny vrchol teploty bol dosiahnutý po takmer 2 hodinách – vnútorná teplota vozidla so zatvorenými oknami dosiahla 65,8°C, pričom pri oknách otvorených to bolo 53,7°C. Z daného dvanásť-stupňového rozdielu vidieť, že pootvorené okná môžu byť alternatívou k zmierneniu teplôt vo vozidle, nezabránia však jeho úplnému prehriatiu.

Ešte zaujímavejší pohľad je na porovnanie teplôt pri použití, resp. nepoužití slnečnej clony. Aj keď jej inštalácia určite zabráni rozpáleniu volantu, prístrojovej dosky, prípadne sedadiel, nezabráni úplnému prehriatiu interiéru. Hodnoty v testovaných bielych vozidlách pri rovnakej teplote okolia ukázali, že vo vozidle so slnečnou clonou dosiahla maximálna teplota po takmer dvoch hodinách 62,7°C. Vo vozidle bez clony to bolo za rovnakú dobu 65,2°C. Čo je rozdiel len 2,5°C!

Výzva

Na jeden blogový príspevok je to aj celkom dosť čísel. A určite neprináša nový, prevratný poznatok. Avšak, táto demonštrácia čísel (ktorá často chýba) chce poukázať na to, že tieto tipy nezaručujú úplnú ochranu voči prehriatiu interiéru.A nezabránia ani rozpáleniu jeho jednotlivých častí. K tomu by sme potrebovali všetci parkovať v garážach.Myslite preto prosím na to, že by ste nikdy nemali nechávať deti, iné osoby, zvieratá, ani osobné veci vo vozidle, keď sa od neho chystáte vzdialiť. Či už je teplo, alebo nie. Aby ste si mohli užívať leto bez zbytočných výčitiek svedomia.